Som uprimny a nie som OK

Vsetky dnesne psychologicke rady zacinajiu tym, ze je v poriadku nebyt v poriadku. Ze si to proste treba priznat a nejak to vyriesit, no a vlastne prvym krokom k tomu to zacat riesit je priznat si to. OK. Takze som si to priznal a teraz co? Teraz je to vlastne v poriadku lebo som si priznal ze nie som v poriadku, viem to a mozem sa posunut dalej? Jako jak sa mam posunut dalej? Zit a ono to prejde? Well…

Skusil som rok chodit na terapiu. Kazdy tyzden hodinove sedenie kde som rozpraval a snazil sa pomenovat co ma trapi. Ten terapeut vam nepovie co mate spravit inak aj tak na to musite prist sam alebo teda nemusi to byt inak pretoze minulost nezmenite ale proste jak mam vnimat tento svet tak aby pre mna nebol taky bolavy. No tak je a vlastne to nemam ani komu povedat pretoze moj brat sa uci na statnice a zaziva zamilovanie coz je krasne obdobie v zivote a vazne mu ho nechcem kazit mojimi srackami takze pisem radsej tento blog a mozno sa mi ulavi a mozno nie. Aby som sa dostal k tomu ze preco som sa tu rozhodol vypisat, tak je to preto lebo uz asi tyzden sa mi skoro kazdu noc sniva o mojej byvalej frajerke. Ja uz dneska viem ze som to posral a ze som bol taky a onaky a ze dneska by sa to dalo riesit cele uplne inak. To je ale uz jedno pretoze odvtedy som tak krasny vztah nemal a je to ako precitat prvy krat v 17 rokov knihu 1984 od Orwella. Ked som to vtedy docital tak som nechcel uz nikdy precitat ziadnu inu knihu lebo som sa bal ze nebude taka dobra ako tato. A je fakt ze som asi nic lepsie dodnes necital. Jasne ze ti ktori toto citaju a citaju aj vela knih budu mat pripomienky ale pre mna je to proste takto. Nemam rad ked je kniha dlha, nudna, je tam vela opisov a nic sa tam nedeje. Proste 1984 je super. Ale je to kniha. Len prirovnanie k laske. A tu som zazil len raz. A od vtedy to stale boli. Vsetci okrem mna sa posunuli dalej a neriesia to ale ja mam pocit ze ja to neviem. Ja som to vsetko myslel vazne. V kazdom ohlade som bol uprimny a nie som OK. Nebol som OK. Ja fakt netusim co mam robit. Nezvratim to. Nevratim to. Proste s tym neviem nic spravit a som skurvene zaseknuty na jednej babe ktoru som uprimne miloval a milujem dodnes aj ked neviem ci je to este stale ona ale velmi by som chcel a velmi by som si to zelal. Nedokazem na to zabudnut pretoze som si nic nevymyslal a fakt som to myslel vazne. Nepracoval som na nasom vztahu a mal som priestor. Mrzi ma to. Prepac.

Ja vlastne po dvoch rokoch od rozchodu ani neviem ze ci chcem novy vztah. Viem ze chcem ten stary alebo chcem niekoho kto to pochopi a vydrzi kym sa prepnem a zacnem jej doverovat pretoze tak easy uz to asi nebude aj ked nie zamerne. Nieco jak to ze nedokazem pridat plyn ked snezi. Nabural som na snehu, moj mozog sa toho proste uz boji a aj ked to niekedy spravi tak niekolkokrat premysli ci je to bezpecne. Ja uz nechcem nic skusat alebo chcem ale viem co tam ma byt a ked to tam nie je tak si nestracajme jeden druheho cas.

Chybas mi a cely tento vylev spustilo ze ja debil som sa dneska pozrel na tvoju story. Ze ja debil som si pri tebe vzdy pripadal malo a snazil sa ta dobehnut a preto mam dneska rovnake zaluby ako ty ale uz ich nemam moc s kym zdielat. Chybas mi. To je uprimne tak snad ma to niekam posunie. Som uprimny a nie som OK. A nie riesenie nie je ze mi moji kamarati budu furt hovorit aby som sa posunul…to uz pocuvam 2 roky a stale na teba myslim. Neviem ake je riesenie ale viem ze ich riesenia nefunguju. Vazim si ich, vyskusal som ich ale nefunguju. Dala si mi to co mi zatial nedal nikto a to je pocit nezavislosti a ze nezalezi na nicom len na nas. Dakujem

Idem spat

Janyk