Kamaráti...

 Ako ja tak aj ludia v mojom okolí sa stretávame s tým, že pomenovanie kamaráti budeme musieť začať u niektorých indivíduí za známi.

Keby som to mal jednoducho zhrnúť tak sa dá povedať, že kamarát s tebou primárne pôjde na pivo, pretoze sa s tebou chce vidiet, chce si s tebou pokecat, zistit co mas nove alebo on ti chce nieco povedat a potrebuje kamaráta, ktorý ho vypocuje, prípadne mu dá nejakú radu alebo mu pomoze ak ma ako ale to nie je primárny ucel toho stretnutia. Proste nie sme v tomto svete sami a ked si chceme s niekym pokecat tak okolo seba mame ludi, ktorych mi podporujeme a vieme ze sa na nich mozeme obratit ci uz nieco potrebujeme alebo nie. A práve to "alebo nie" je podla mna to co oddeluje kamaráta od známeho.

Za poslednú dobu som sa začal tak nejak zmierovať a prestal riešiť to, že nemám frajerku. šak a čo, keď niečo príde tak príde keď nepríde tak nezomrem proste ideme dalej. No a v návaznosti na toto uvedomenie keď jedíné čo potrebujem je byť s niekým tak volám kamarátom a dúfam, že aj oni to berú tak ako ja, že proste ideme von, pokecáme si vlastne ani jeden od druhého nič nepotrebujeme ale chceme sa vidieť. Celé toto smeruje ale postupne k zisteniu, že tých kamarátov zas až tolko nemám. Pretože nájisť si na niekoho čas je pre niektorých často náročnejšie ako naučiť sa umývať si zuby sekundárnou rukou. Myslím to tak, že keď niekto za 2 mesiace nenájde hodinu času na to aby sa s tebou stretol ak bývate v rovnakom meste a ty si prejavil záujem tak tu proste niečo nehrá. Mne sa napríklad stáva, že práve títo ludia sa potom ozvú keď potebujú niečo previesť (lebo mám auto a oni nie), vybaviť, nastaviť alebo skrátka nejakú moju zručnosť a mimochodom spomenú, že by sme niekedy mohli zájisť aj na pivo...no tak ja debil im pomôžem a potom čakám, že by si teda dotyčný/á mohol nájisť čas a zavolať ma na to pivo. Áno tušíte správne, na pivo pôjdeme až keď zase bude niečo potrebovať ale aj to len "naplánujeme" ďalšie...

Tak to bol jeden prístup, druhý je skôr silno ovplyvnený "polovičkou". Netušim prečo ludia po vstupe do vzťahu získavajú pocit, že jediná osoba, ktorú v živote potrebujú je ich "polovička" a nikoho iného na trávenie času nepotebujú. No a potom sú tu tie spoločné názory. Uvediem príklad: niečo sa stane môjmu kamarátovi na čo nemám úplne názor, možno sa z toho teším, možno je mi niečo z toho ľúto a možno som aj trochu nahnevaný/zahambený. Jedna z tých emócií je určite v prvom momente výraznejšia. Lenže ja partnerovi poviem aj o tých ostatných, nie len o tej pozitívnej. No a on, namiesto toho aby povedal "To je tvoj kamarát, tu si musíš zo záverom na túto situáciu prísť sám alebo sa s ním otvorene porozprávaj ako človek o tvojich pocitoch ale o všetkých, nei len o tých dobrých alebo len o tých zkých a vyriešte to spolu. ja som nezainteresovaný v tomto." povie nejakú totálnu pičovinu, ktorá do tej diskusie absolútne nepatrí, tým vo mne nakŕmí vlka/emóciu, ktorý mal zostať hladný a byť nakŕmený tým mojim kamarátom rovnako ako tie ostatné emócie a situácia by nakoniec dopadla možno úple inak ako po takomto vstupe. Tu je to pre mn osobne horšie, pretože narozdiel od predchádzajúceho príkladu, títo ludia možno niekedy kamaráti boli ale pri dĺežitých veciach je nutné ich degradovať na známich a to bolí. Aby som to trochu odlahčil je to niečo ako mliečne zuby-kedysi si nimi jedol ale pokazili sa a treba sa ich zbaviť. Asi aj tento sort na kamošov je nejaký prirodzený vývoj, každopádne, príjemné to nie je. 

No a aby som zase nekončil úplne negatívne tak ďakujem všetkým mojim kamarátom ktorí sú kamaráti mne a dúfam že aj ja im a tak to aj zostane. Verím, že sa mi napriek všetkým negatívnym a zle nakŕmeným emóciám od kohokoľvek podarí vás udržať a budeme spolu aj nadalej tráviť chvíle keď nám je dobre a chceme radosť zdielať ale aj chvíle keď je nám naprd a tiež to chceme zdielať. Lebo život nie je instagram a srdiečka sa nedávajú len na pekné veci. Srdce musíš dať tam, kde je treba, potom tam bude aj pre teba keď to budeš najviac potrebovať.

Dobrú noc.