Preskočiť na hlavný obsah

Intro

Zo slušnosti a pokusu o to ako to tu bude vyzerať chcem nejakým spôsobom uviesť prečo som si kúpil doménu a napojil ju na blogspot len za účelom tvorby niečoho, čo si len možno prečíta pár ľudí, ktorým budem musieť poslať link na článok aby o tom vedeli. 

Skrátka mám teraz pocit, že toto je lepší spôsob ako tvoriť nejakú svoju digitálnu stopu a archvív svojich názorov a zážitkov.

Tak asi preto lebo je síce super keď dostanem like na nejakej sociálnej sieti ale je to len dočasná satisfakcia na ktorej sa nedá nič stavať, neviem prečo sa to tým ľudom páči a chýba mi nejaký jednotný koncept aj mojich vlastných príspevkov okrem toho som zistil, že veľa ludí lajkuje všetko bez ohľadu na obsah a to ma fakt nebaví. Jakože budeme si dávať likes aby sme vedeli, že žijeme? Prečo radšej nejdeme von spolu niečo zažiť a zažiť to pre seba a nie preto aby sme mali čo dať na ig alebo fb, aby nám ostatní závideli? Veď som tu v tejto chvíli ja a ty alebo vy a to je všetko na čom záleží. To je môj uhol pohľadu na tieto siete dnes. Možno sa zajtra zmení. Len debil nemení názor… 

Takže tak. K tomu konceptu len dodám, že post na facebooku som nedal už velmi dlho a hlavne mi príde divné písať nejaký sloh na facebook. Tu by som to chel nejak kompenzovať aby mal ten post->blog hlavu a pätu. Skrátka mám teraz pocit, že toto je lepší spôsob ako tvoriť nejakú svoju digitálnu stopu a archvív svojich názorov a zážitkov. Tak preto. 

Dúfam, že mi to vydrži dlho a že tu bude okrem blbín sem tam aj nejaký zmysluplný článok na zamyslenie. Takže ak chceš pridaj si tento blog do záložiek a sem tam sem kukni. Prípadne napíš komentár alebo sa so mnou nejako spoj ak ma poznáš a môžeme si ísť o danej téme pokecať do reálneho sveta.

Díky, maj sa pekne a dávaj na seba pozor :-)

Janyk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Som uprimny a nie som OK

Vsetky dnesne psychologicke rady zacinajiu tym, ze je v poriadku nebyt v poriadku. Ze si to proste treba priznat a nejak to vyriesit, no a vlastne prvym krokom k tomu to zacat riesit je priznat si to. OK. Takze som si to priznal a teraz co? Teraz je to vlastne v poriadku lebo som si priznal ze nie som v poriadku, viem to a mozem sa posunut dalej? Jako jak sa mam posunut dalej? Zit a ono to prejde? Well…

Dlho

 No je to proste uz davno co som nic nenapisal, alebo teda nenapisal nic co si nikto neprecita. Od posledneho prispevku sa okrem toho ze som si kupil motorku a byt, ktory prenajimam na AirBnB nic nezmenilo. Alebo teda jeden z mojich top kamaratov si nasiel frajerku a druhy sa rozhodol svoju aktualnu poziadat o ruku. Cez leto u mna byvala dcera mojho prveho sefa a nasiel som v nej vybornu kamaratku. Hovorme jej v tomto anonymizovanom svete Luna. Luna je na svoj vek brutalne inspirativna baba a ten jej cisty a pozitivny pohlad na svet je nieco co se neda neobdivovat. Ja by som sa do toho celkom rad vratil ale myslim ze az takto pozitivny som nikdy nebol ale aspon trochu tej bezstarostnosti a nadhladu by bolo fajn. No a teraz si idem zase vyliat kyblik ja. V lete som sa stale chystal na to ze pojdem niekam na dovolenku ale nesiel som nikde. Jasne bol som na Pohode ktora sa zrusila takze som z toho bol dost kysely lebo som tak bol s ludmi ktorych mam velmi rad a chcel som si to strasne...